Svet sa spája, kto je proti, musí mimo válov. Kto je to vlastne ten svet, ktorý sa spája? Človeka napadne, že sme to my všetci, takto sa to javí v médiách a vo vyhláseniach politikov. Celý svet sa predsa spája tovarovou výmenou a hlavne cestovným ruchom. Cez Alibabu alebo eBay si vieme zohnať čokoľvek na svete a cestovky nám sprístupňujú akékoľvek destinácie na Zemi, dokonca už sa predávajú aj letenky do kozmu. Ten svet, ktorý sa spája, musíme byť teda my všetci, či nie?

Už letmé nahliadnutie do našej vlastnej nedávnej minulosti a jej porovnanie so súčasnosťou, nachádza zvláštne paralely. S prekvapením zisťujeme, že bývalá rétorika diktatúry proletariátu sa znovu vracia do úst politikov. Kupodivu,  celý západ, síce inými slovami, nielenže túto rétoriku prevzal, ale aj bežní ľudia prejavujú veľmi podobný strach a stádovitú pokoru, naťahujúc ruky, v zmysle: „daj, daj, daj!“, ako voľakedy my. To, čo sa v minulosti označovalo za boľševizmus, potichučky sa pretavuje na globalizmus. Všetci zrazu hovoria o väčšine, ba až „najväčšine“.  Pod masku si tento nový izmus nechal nahliadnuť v súvislosti s koronavirom. Ukazuje sa, že tento globálny test ničomu neublížil viac, než cestovnému ruchu a to skutočne globálne. Niekoľko desiatok rokov štatistiky WTO vyhodnocujú cestovný ruch ako ďaleko najúspešnejší celosvetový trh, ďaleko pred všetkými, umelo udržiavanými závislosťami, ako sú fosílne palivá, smrť rozosievajúce zbrane, či drogy. Ďaleko pred Microsoftom, automobilkami, či Coca-colou.  Pre koho teda bolo to bolo dobré, v čí prospech sa deje toto šialenstvo? Ak vieme, že nie pre cestovný ruch, potom by to mohlo byť už jednoduché, ale to je omyl. Ani energetika, ani automobilky, ani len petrobaróni nemajú na tomto žiadnu výhodu. Všetci utrpeli straty. Ak je pravda, že história sa opakuje, nachádza sa tam už nejaký precedens?  Stačí nazrieť hlbšie do minulosti svetovej civilizácie. Áno, precedens tam je a nie jeden. Všetky súvisia s peniazmi, ako takými. Napríklad, Filištínci a vznik peňazí, Templári a Filip IV. Pekný, FED, koniec-koncov, už aj Kingstonská menová dohoda je tiež prekonaná. Nastupuje nová doba.

Globálna totalita, skrátene „globalita“, dajme tomu, nech je synonymom snahy elít, ktoré ovládajú život človeka, od jeho narodenia až po smrť, vrátane.

Najmocnejším nástrojom globality sú peniaze, no najsilnejším motívom pre existenciu peňazí je obyčajný ľudský strach zo straty. Strach zo straty, čoby palivo stroja peňazí, falošne symbolizujúceho hodnotu všetkého.

Filištíncom dobre tak, ako im Józua učinil, pretože práve oni vynašli peniaze. My nie sme Filištínci, ba práve preto nás ich pokoritelia tlčú peniazmi dodnes. Primitívne národy kanibalov verili, že všetka sila a múdrosť nepriateľov vojde do nich s konzumáciou ich mäsa a orgánov. Elity dnes veria, že zbedačovaním človeka sa stanú nadľuďmi, že dôjdu k zotročeniu a regulácii človeka, ako to my dnes robíme zvieratkám v ZOO, ako to pocítili Indiáni v rezerváciách USA, ako to s nami robili komunisti, ako to dnes zažívame, ako pax globality.

Načo sú peniaze?

Peniaze sú nám dobré len tam, kde sa vyskytujú ľudia s peniazmi, aby za ne získali predmet svojho záujmu, ktorý si sami nedokážu vyrobiť, ani inak zadovážiť, než za peniaze. V skutočnosti, peniaze nemajú žiadnu hodnotu. Skúste sa napiť alebo nasýtiť peniazmi na vašom konte, umierajúc osamotený smädom na púšti. Skúste peniazmi premeniť vodu na víno, najesť sa za mňa, dokonca za žiadne peniaze sa nikto za nás ani nevykladie. Koľko miliárd dolárov by upokojilo útočiaceho jaguára v daždovom pralese?

Svoj život sme však zasvätili peniazom. Ale pozor, nie tým, ktoré máme, ale tým ktoré nemáme. Chyméram budúcnosti, ideám a izmom, prísľubom blahobytu veríme vďaka navodenej optiky trvalo obnoviteľného získavania peňazí. Takto nám to ukazujú práve tí, ktorí ich majú nadbytok. Práve nadbytok je najstrašnejšou duševnou, morálnou, aj fyzickou chorobou peňazí. Možnosť tvorby nadbytku degraduje skutočné hodnoty. V záujme trvalo udržateľnej tvorby nadbytku peňazí, sa jedlo zaoráva buldozérmi, káva sa sype do mora, vyrábajú sa milióny automobilov, ktoré nikto nikdy nekúpi, predávajú sa zdraviu škodlivé potraviny, prekysľuje sa voda, ničia sa rodiny, podlamuje zdravie človeka.

Bohatí nehovoria o peniazoch, o svojich, ale radi o tých našich a priznajme si.

„Čo už my, hoviadka Božie. Ani neveríme, že ich mať môžeme.“

Ešte som nečítal žiadne motivačné dielo, ktoré by napísal človek, v tej chvíli, keď sa ocitá na totálnom existenčnom dne, až po krk v smradľavých exkrementoch vygrcaných biedou svoje súčasnosti, tu a teraz.. Nuž áno, dnes je veľkou módou písať knižky na tému, ako sa z toho vyhrabať, ako som sa ja postavil na vlastné nohy, čo robíme zle a ako sa máme zmeniť, lebo oni to dokázali. Vážne? Kto to dokázal bez toho, aby peniaze nehrali vôbec žiadnu rolu? Je jedno aké peniaze, koho peniaze, ale jednoducho bez peňazí by si mohol tak akurát uhľom kresliť po stenách jaskyne alebo handry fajčiť s kačkami pod mostom. Je skúškou doby, či ožije vedomie človeka a jeho svedomie a začneme znovu tam, kde je príčina všetkej biedy. Treba sa povenovať nadbytku a u tých, ktorí sa zaň skrývajú.

Kto ovláda dnešný svet? Ten kto ovláda peniaze!

Je to však len hŕstka ľudí, v porovnaní miliardami otrokov, potácajúcimi sa v biede, na hranici existenčných možností. Mylne sa domnievame, že svet ovládajú peniaze. Nie, peniaze sú len mocným nástrojom, ale nie krvou v žilách človeka. Zastupujú len číselné vyjadrenie, dávajúce predstavu o budúcej hodnote čohokoľvek, čo ešte nemáme. Teda, nie sú ani skutočným zrkadlom hodnoty, pretože každý z nás má svoj hodnotový systém, aj peniaze sú rôzne. Fľaša vody v supermarkete a fľaša vody pre smädom umierajúceho na púšti, to rozhodne musia byť absolútne iné hodnoty.

Finančný systém dnes legálne umožňuje súkromným inštitúciám tlačiť ničím nekryté peniaze tak, že sa to stáva vysokou prioritou v záujme štátov. Jednotlivci ovládajú štáty, ich financie a svetovú ekonomiku, prostredníctvom dlhov. Kto z nich je ten jeden, najväčší a najmocnejší? Je predsa v prirodzenej povahe človeka, že jeden musí byť tým naj. Je to jedno. Ľudia sa však rodia a zomierajú, no princíp finančného zotročovania sveta pretrváva už tisícky rokov. Dnešný finančný systém nie je nástrojom ekonomiky, ale globálnej totalitárnej politiky – globality.

Peniaze dávajú alebo berú, podobne ako fotosyntéza pomáha vývoju alebo degradácii všetkého živého na Zemi. Nie je to energia, ale proces premeny energie a hmoty, ktorý pri živote udržuje človek a jeho strach zo straty.  Žiadna stabilita neexistuje, len hore alebo dole, svieti – nesvieti, dobré, či zlé, jednotky alebo nuly, binárny systém dualizmu. Práve dualizmus nás rozdeľuje na takých a onakých, dobrých, zlých, bohatých, chudobných, no nijako nezohľadňuje individuálny postoj pozorovateľa. Domorodci, ktorí nikdy peniaze nevideli, nepoznajú ani súkromné vlastníctvo, pretože so všetkým čo majú sa rozdelia s ostatnými. Nikdy nevznikne nadbytok, ani nedostatok. Zajtra je tiež deň a ten prináša potešenie z toho, čo sme sa dodnes naučili. Žiaden strach z budúcnosti, len radosť zo života.

Poslaním peňazí je v skutočnosti umožniť dosahovanie cieľov bez pomoci druhých, čím vlastne oddeľujú syna od otca, brata od brata a ničia princíp rodiny. Dodnes tvrdíme, že rodina je základ štátu. Čo však je štát v skutočnosti? Veď demografické štatistické krivky ukazujú osciláciu rozvodovosti v krajinách západného sveta okolo 50%, dnes už ako normu. Viď. tab. Wikipedia. Kde tak ešte nie je, čísla stále rastú. Hodiť si mincou, taká je pravdepodobnosť úspechu rodiny západného sveta. Áno, štát je vlastne nástrojom premeny energie človeka a manažment tvorby takého obrovského nadbytku, aký je možné zhromaždiť ľuďmi, žijúcimi pod spoločnou vládou, na danom území, v prospech svojich elít.

Sú známe praktiky indických matiek, z najnižších kást, vrstiev, ktoré zámerne a systematicky demolujú telíčka svojich detí tak, aby v budúcnosti mohli žobrať peniaze na ulici. Nejde im o jedlo, ide im o peniaze, ktoré takto ich deti pre nich zarobia. Pripomína vám to niečo? Predsa práve takto sa k nám stavajú aj štátne mechanizmy. Udržiavajú najnižšie vrstvy v nevedomosti, opitosti a chorobe, aby mohli cez nich púšťať žilou našej solidarity a sociálneho cítenia. V skutočnosti nejde o tých najúbohejších, nejde o migrantov z tretích zemí, ani o trpiacich vojnami a chorobou. Ide len a len o prachy.

Pokiaľ budú peniaze zástupnou hodnotou, pokiaľ hodnotu čohokoľvek bude možné vyjadriť peniazmi, na svete človek nenájde cestu k jednote. Tvorba nadbytku bude pokračovať a znovu rozdeľovať ľudí, budú nové a ďalšie vojny a dekadencia.

Keď peniaze zmiznú, padnú aj štáty. Paradoxne dôjde k posilneniu princípov spolupatričnosti. Vytvoria sa podmienky k renesancii hodnôt rodiny, tak ako nám bola daná na počiatku. Predsa, keď horí dom, ľudia automaticky utvoria rad a hasia, podávajúc si vedrá s vodou až k miestu požiaru. Ktorý z nich požiar uhasil? Ten čo vodu vylial na oheň, či ten ktorý vodu do vedra nabral, alebo ten, ktorý vedro podal ďalej? Ako by ste vyjadrili hodnotu ich práce, odhodlanosti a nezištnej pomoci blížnemu svojmu? Dá sa takýto prejav solidarity kúpiť za peniaze? Nie a takýmto špalierom hasiacich sa stane aj svet bez peňazí, pri prerozdeľovaní zdrojov tak, aby nikto nemusel hladom a smädom zomierať, aby všade na svete bolo zdravie, láska a radosť zo života na tejto nádhernej planéte. Takto sa rozvoj človeka posunie od kvantity, ku kvalite a populáciu nebude potrebné umelo korigovať. A práve preto sme tu, aby sme konali. Tu a teraz!

Cíťme sa ako doma, tu na Zemi, v tomto čase zázrakov a nebývalých zmien. Sme vítaní, ale nikdy nezabúdajme, že sme tu len hosťami, na dobu určitú. Naše životy sú úplne závislé na prírodných procesoch, ktoré ešte ani zďaleka nepoznáme tak, aby sme ich mohli aj bezpečne ovládať.

Po včelách ostane med, ale ak včely vyhynú neostane ani nadbytok, ani naše pokolenia, ktoré by ho mohli tvoriť.