Idúcky životom získavame nepreberné množstvo informácií, znalostí, kontaktov, skúseností, schopností. Niektoré máme hlbšie v pamäti, niektoré si poznačíme do diára, iné jednoducho časom odplávajú do zabudnutia. Stačí sa zamyslieť, koľko krát sme si nevedeli vybaviť meno, tváre ktoré sa nám zdali povedomé, trápne „pomykovo“ pri stretnutí. Niektorým hovoríme kamaráti, priatelia a niektorí sú jednoducho, len známi, klienti, zákazníci. Potom sú aj tí, na ktorých síce nikdy nezabudneme, ale nie sme ochotní ich zaradiť medzi predošlé kategórie kontaktov. Hajzli sa časom ukážu, to je istota. Žiaľ, záťaže z pretrvávajúcich nepríjemných spomienok, zanechávajú rezíduá, nánosy kalu v našich mysliach, ba aj v srdciach. Nuž a práve o to ide. Pokiaľ je vnem posilnený srdcom, spomienka len tak ľahko nevyprchá. V dobrom, aj v zlom.

Čo človek to cesta. Niekedy primo, častejšie však krivoľako, raz stúpa do svetlých výšin, aby sa znovu prepadla do temnoty a strašidelných hĺbok.

Medziľudské vzťahy vznikajú na základe udalostí, ako míľniky sa vynárajú na ceste životom. Pripomínajú naše dobré, aj tie horšie chvíle. Naľavo, napravo, dobré, zlé. U nás sa jazdí vpravo, teda míľniky na pravej strane cesty sú tie dobré? Zistenie odpovedi býva aj bolestivé, no každý si to musí zistiť sám.

Míľniky označujú okraj bezpečnej cesty. Každý míľnik ma inú hodnotu. Označuje dĺžku našej cesty od štartu, ale aj priestor, v ktorom sa práve nachádzame. Čas, auto nášho života, brzdy nemá. Valí životom, raz rýchlejšie, raz pomalšie. Podľa váhy emócií, ako nohy na plynovom pedále.  Zastaví len raz, možno hneď za tým ďalším míľnikom. Stačí okamih, chvíľka nepozornosti a je jasné, čo znamená zísť zo svojej cesty. Tak, ako náuka o teple, aj schopnosť udržať sa na ceste sa najlepšie osvojí vlastnou skúsenosťou. Sem tam pozrážame nejaké míľniky, no pokiaľ sa aspoň jediným kolesom držíme na krajnici, máme šancu ísť ďalej. Práve pozornosť a sústredenosť na jazdu dáva predpoklad, že sa na ceste aj udržíme. Hlavne po zime, sa objavia jamy. To si žiada omnoho viac pozornosti. Zlé skúsenosti, nikdy nechodia osamote. S každým výbuchom adrenalínu, možno očakávať ďalšiu pohromu. Vari nikto nebude uvažovať o tom, že jamy na ceste môžu byť k niečomu dobré, no predsa. Stačí nejakú chytiť. To je iné prebudenie. Návrat stratenej koncentrácie, teraz už iste dlhšie vydrží. Tak buďme vďační aj zato. Niet takých cestárov, ktorí by všetky výmole opravili. Nie to ešte tí naši, tak s tým jednoducho treba rátať.

Cesty životmi ľudí sú navzájom prepojené, vinú sa chvíľu popri tej našej, či sa križujú. Tiež sú lemované míľnikmi. Lenže pozor! Križovatka mení smer, nepozorných odvedie z cesty. Venovať sa míľnikom tej susednej, hoci tak blízkej trati, vedie k strate, k scestiu, minimálne však k zmene smeru. Ťažko sa potom vrátiť späť.

Nové kontakty  dávajú poznať ich kontakty, ich míľniky na ich ceste, ktorá sa stretla s tou našou. Priniesla aj nám nové kontakty a nové udalosti. Ten, kto veľa cestuje, musí sa vyznať v mape, musí vedieť, kde je sever. Treba mať mapu aj v kontaktoch a vedieť sa v nej orientovať.

„Kto je blbej, ať si koupí notes. Já mám dva!“

Staré, otrepané porekadlo, avšak čoraz nástojčivejšia požiadavka doby. Všetko, čo si vyžaduje systém sa neuveriteľne zrýchľuje.

Jazdci Rallye Dakar, to sú hrdinovia v očiach nás, bežných šoférov. Ich jazdecké schopnosti, športový duch, sila a výdrž ďaleko presahujú bežnú motoristickú verejnosť. No, aj oni sú len ľudia. Tiež, nie všetci zdolajú celú trasu, avšak pre každého jazdca absolútnou nevyhnutnosťou, bez výnimky, je taký notes, „Road Book“ alebo „Roll Book“, podľa dopravného prostriedku. Podivný plán cesty, ktorý nedáva ceste pomenovania. Hovorí kódovanou rečou, dáva predstavu o vzdialenosti k najbližšej zmene, po prekonaní tej predošlej. Nie je to mapa, no predsa naviguje, doslova prikazuje, ako ďaleko treba ísť daným smerom, než bude potrebné prijať nové rozhodnutie. Vždy sa možno vrátiť aj niekoľko krokov späť, no preskakovať tie nasledujúce prináša rýchly neúspech v súťaži.

Cesta životom môže byť omnoho zložitejšia. Žiadny Road Book, len akési príznaky, znamenia, burcujúce pocity, emócie a hľadanie schopnosti efektívne použiť to málo, čo poznáme. Šikovne, či neomalene, rozumovo, či intuitívne. Niekedy si dôverujeme, často však s obavami, ale s lampášom aký máme, predsa sa rozhodneme a znovu vykročíme akoby do tmy bez toho, aby sme vedeli kam a ako dlho ešte pôjdeme. Občas sa rútime životom o preteky, inokedy pokojne a s rozvahou prijímame poznanie, prichádzajúce s každou zmenou.

Kto je na ceste, nezostane sám!

Nikto nepozná svoj konečný cieľ, každý musí kráčať sám za seba a nemožno sňať bremeno ani z blížneho svojho. Cesta jedného môže byť scestná pre iného, dobré pre mňa nemusí každý dobre oceniť.

Stačí sa zamyslieť a obzrieť sa vo svojom okolí, aby sme zaregistrovali očividnú obyčaj úspešných ľudí. Obvykle majú notes plný kontaktov, plánujú ciele a zapisujú si pocity z cesty k nim.

Tak teda poďme a kúpme si nejaký ten ten notes. Však, čo sme my horší? Už len nezabudnúť, kde si ho založíme!