Pod pojmom príjem sa rozumie všetok prílev finančných tokov, očistených od dane. Nikdy to nie sú nefinančné benefity, pretože k ich speňaženiu je potrebné vykonať ďalšiu činnosť a zdaniť.

Každý, kto sa rozhodne pre podnikateľské motívy, musí sa postarať v prvom rade o svoj pravidelný príjem pokiaľ je ešte zdravý.

Môj príjem a príjmy Mojej firmy sú dve navzájom protichodné veličiny, dvoch osôb, ktorých záujmy sa často môžu ocitnúť v spore.

Ak mám príjem len z Mojej firmy, potom platí, že čím väčší je môj príjem, tým menší bude príjem Mojej firmy.

Tvorba pravidelného príjmu

Vytváranie pravidelného príjmu tak, aby veľkosť pasívneho príjmu prevýšila objem príjmu zo závislej činnosti. Prioritným cieľom je, aby pasívny príjem prevýšil naše výdavky.

Inými slovami naše pôžitky musí zaplatiť niekto iný.

1.         Pasívny príjem,

predstavuje výsledok investora, aktivácia pasív, umožňujúca iným subjektom tvoriť výnosy a nám podieľať sa na nich, bez vlastného pričinenia.

2.         Príjem zo závislej činnosti,

je v plnej miere závislý na našej činnosti, zdraví a entuziazme.

Práve dosiahnutá výška pravidelného pasívneho príjmu určuje moment prechodu do finančnej nezávislosti.

Každý si môže vytvárať príjmy podľa miery závislosti na príjme a spôsobe jeho dosahovania.

V zásade existujú štyri základné spôsoby vytvárania príjmu. Záleží len na tom koľko zodpovednosti sme ochotní na seba vziať. Z toho vyplýva, akú rolu v biznise budeme zastávať:

1. Zamestnanec,

tvorí pravidelný príjem, závislý hlavne na svojom šéfovi – zamestnávateľovi. Chce istoty. Nemôže ovplyvniť zdravie firmy zamestnávateľa, ani výber osôb vo vedení, dokonca ani výber spolupracovníkov. Skôr, ako vidí svoje peniaze, štát a banka dostane jeho odvody a dane. Stojí zamestnávateľa skoro raz toľko, ako v skutočnosti sám dostane. Čím väčší príjem, tým väčšie dane aj odvody. Rastie pokušenie od bánk, ponúkajúcich väčšie úvery, úmerne s narastajúcou schopnosťou splácať, čoraz väčšie dlhy. Finančný kolotoč – krysia dráha, emócií, určujúcich výnosy a náklady, v ktorej beží zamestnanec sám za seba. Ak prestane bežať, je koniec hry.

2. Samostatne zárobkovo činný,

tvorí príjem závislý, hlavne, na svojej činnosti, ktorou ovplyvňuje výsledok aj výber partnerov. Sám sebe a svojim partnerom ručí za pravidelnosť príjmu, dáva predpoklad k vytvoreniu pasívneho príjmu, pretože vytvára zisk, zúčtovaním svojich nákladov. Svoj príjem vytvára na trhu a nie je závislý na jedinom subjekte, ako jeho zamestnanec. Sám si reguluje svoje odvody a dane, pokiaľ nestratí príjmy a schopnosť vykonávať svoju činnosť. Pokiaľ pôjde po istotách, ďalej živí syndróm zamestnanca, zamrzne v krysej klietke.

3. Majiteľ firmy,

príjem závislý na vedení spoločnosti, ktoré ovplyvňuje, môže zaručiť pravidelnosť príjmu, svojím podielom na zisku spoločnosti v zúčtovaní obchodného roku. Podľa svojej funkcie v spoločnosti si určuje aj svoju mieru závislosti na príjme spoločnosti. Odvody a dane si reguluje v súlade s účtovnou uzávierkou spoločnosti.

4. Kapitalista, investor,

je nezávislý na svojej činnosti, predáva rozum, maximum jeho výnosov tvorí pasívny príjem z investícií, vložených do činnosti iných. Podľa výšky investície, miery rizika a výnosnosti investície sa investori navzájom odlišujú, od hazardérov, až po top investorov – kapitalistov. Výnosy z investícií sú zdanené, preto investor môže dosiahnuť aj daňovú nezávislosť a vtedy odvody nie je z čoho vypočítavať, sú dobrovoľné.

Výdaje

Objem celkových nákladov musí byť nižší ako celkový príjem, najlepšie ak všetky náklady sme schopní kryť z pasívneho príjmu.

Prečo ľudia, žijúci zo samovýroby, nie sú schopní finančnej nezávislosti? Lebo nevytvárajú žiaden pasívny príjem. Všetok ich príjem je závislý od toho, čo urobia oni sami. Aj keby nevytvárali žiadne náklady, ale získavali by výnosy z predaja svojich prebytkov, stále je to závislé na nich samých.

Nie všetky výdaje vynakladáme účelne a prezieravo. Jalové výdaje nazývame ničotnosti. Ničotnosti, predstavujú neuvážené výdaje, pokuty, nepredvídateľné straty, ktoré sa prihodia každému z nás a problém má ten, kto si myslí, že jemu sa to nemôže stať. Účinnosť vynaložených výdajov určuje efektívnosť našej snahy, zisk.

Zisky a straty, úspory

Vidieť zisk alebo stratu len, ako numerický rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, je veľmi povrchné.

V prvom rade je treba vidieť ciele. Zisk nás k cieľu približuje, strata vzďaľuje, ale ani jedno, ani druhé nemožno ani vytvoriť, ani ohodnotiť, ak vzniká bezcieľne. Práve, precizované ciele nás vedú k pochopeniu rozdielu medzi ziskom a úsporou. Ľudia priemyselného veku, minulého storočia, hovorili, že čo ušetríš, akoby si zarobil. Je to pravda, aj dnes?

1. Z hľadiska finančných tokov šetriť znamená brzdiť obeh peňazí,
2. z hľadiska procesného manažmentu, možnosť úspory ukazuje na špatnú prácu plánovačov,
3. z hľadiska cieľov, znamená krok späť.

Prečo? Chcel som si kúpiť kamión, aby som mohol ušetriť na výdavkoch na prepravu svojho tovaru. Ušetril som, keď som si ho nekúpil? Ušetril by som, keby som si ho kúpil? Ani jedno, ani druhé! Už samotný motív úspory je zvrátený, pretože nebol vyjasnený cieľ. Cieľom, predsa, má byť zisk, výnosy z činnosti kamiónu a náklady na jeho obstaranie a prevádzku. Ak sa ukáže, že sám ten kamión neuživím a nechcem sa venovať špedícii, lacnejšie bude zostať pri overenej prepravnej spoločnosti.

Dnes treba zarábať, nie šetriť! Čo ušetríte, keď Vaše peniaze schváti inflácia, reštriktívna politika štátu?  Čo ušetríte pri neustále rastúcich nákladoch, cenách energií?

Čo, však dnes možno považovať za úsporu, je čas. Čas je tou devízou, ktorej máme stále menej a nedostatok. Čas nemožno získať, len usporiť. Ak si zabezpečíme svoje 3xJA, podelíme sa o svoje zisky s inými, ak nájdeme spoľahlivých partnerov a ak si nebudeme závidieť a doprajeme si úspech navzájom, potom nájdeme dostatok voľného času a náš životný priestor sa rozšíri. Vyskočme z tej Krysej klietky, stretneme sa na Rýchlodráhe!