Je to vlastnosť, základný princíp, hlboko uložený v pude sebazáchovy.
Podnikavosť je synonymom kreativity.
Podnikáme z najrozmanitejších pohnútok.
Podnikanie, ako spôsob existencie, svojbytný životný štýl. Anglicky aj biznis, „Business“. Však už sme v EÚ.
Podnikanie donútilo ľudí zliezť zo stromov, vliezť do vody, vyliezť z morí, obliekať svoje holé telá, vytvárať kultúru,
Podnikanie pomáha prežiť, teda nie je to o rodine, priateľoch a obľúbencoch. Doslova, tu ide o život. Platí tautológia, že:
„Nikto sa za mňa nevyserie, no zožral by každý. Ako nič!“
Vulgárne? Áno, presne tak, ako život sám. Zvykajte si na 3xJA.
Keď sa biznis chápe ako práca, vykonávaná za mzdu, prináša rozčarovanie. Podnikanie nie je zamestnanie, hoci zamestnanci tiež môžu podnikať. Mečiar z nás všetkých spravil podnikateľov pomocou kupónovej privatizácie. Väčšinou neúspešných.
Podnikanie je možné aj v rámci svojho zamestnania. Pravda, nie vždy obľúbené u nadriadených, niekedy aj ilegálne. Za totality to nazývali fuškárčenie, ak z toho nadriadení nič nemali a takýto prístup k práci bol neospravedlniteľný. Avšak, ak z fušky mal niečo aj náš šéf, potom išlo o zlepšovateľské hnutie, hodné odmeny. Prinajmenšom to zakryla brigáda socialistickej práce. Nakoniec. tak je tomu dodnes, len názvoslovie sa zmenilo.
Ľudia sú účastní rôznych podujatí, bez vidiny jasného výsledku. Horolezci lezú na najvyššie končiare sveta, potápame sa do hĺbok oceánov, zúčastňujeme sa súťaží často sú to veľmi nákladné a zložité pokusy. To všetko je podnikanie. Líši sa v cieľoch, ale procesy k nim vedúce, sú rovnaké.
Vo svete sa rozlišujú dve zásadné úrovne podnikania:
- Krysia klietka: neustála súťaž na trhu a snaha výnosmi dobehnúť chvost nákladov skôr, než nás skolia dane a iná pliaga,
- Rýchlodráha: nezávislosť od zdrojov, vrátane časových personálnych ba aj finančných, kapitalizácia, takmer bezpracné zhodnocovanie aktív.
Rýchlodráha si vyžaduje kapitalistu, ktorý disponuje obrovskými skúsenosťami a má úplne ujasnené svoje smerovanie. Prakticky každý musí začať v Krysej klietke, ak sa chce stať úspešným podnikateľom, či kapitalistom.
Existuje ešte mnoho ďalších alternatívnych úrovní, odvodených od týchto dvoch. Na Slovensku možno ešte viac ako inde. Zodpovedajú rôznym parametrom záujmu, či správania sa účastníkov. Žiaľ, aj štát samotný je podnikom, ovládajúcim množstvo iných podnikov. Vytvára si bezprecedentnú výhodu na trhu, čo sa medzi obyčajnými podnikateľmi chápe ako nerovnosť príležitostí, ba až „Bandit System“. Napriek tomu, podniky ovládané štátom sú zadĺžené, nefungujú, štát samotný hospodári s deficitným rozpočtom, prejedá naše penzie a zadlžuje naše deti aj ich deti, atď. To samozrejme degeneruje trh. Potom už stačí len vyhlásiť, že trh nefunguje a bude to pravda, v podmienkach súčasného Slovenska.
No, ani ostatní sa nedajú zahanbiť, v dôsledku čoho je podnikateľ dnes natoľko sprofanovaný, až je chápaný ako podvodník a zlodej, mafián a zlosyn.
Celá debata | RSS tejto debaty