Naučili sme sa orientovať na podnikanie s podporou cudzích zdrojov. Predovšetkým tých nenávratných fondov, štátnych dotácií, no nie sú na škodu aj bankové úvery. Také figliarske naťahovanie prosebne zopnutých rúk, dodnes neodbúraný syndróm zamestnanca aj medzi podnikateľmi. Všetci musíme zaplatiť za školu narábania s peniazmi.

Medzi figliarmi sa stalo módou, elegantného zbavovania sa nepredajných nehnuteľnosti. Založiť ich oproti úveru. Po pol roku sa úver prestal splácať, banka do roka zrušila úverovú zmluvu a ostala jej ruina, s nafúknutým, nereálnym znaleckým posudkom a naničhodným projektom na jej využitie. Dnes na to idú banky trochu rozumnejšie, hlavne tie naše, ale vždy je to len o ľuďoch, ktorí tam pracujú a rozhodujú o žiadostiach o úver.

Prípady zneužitia funkcie bankového úradníka sú aj dnes známe z rozvinutých krajín. Samozrejme, akoby mohol národ figliarov bokom ostať? Lenže toto už nie je lopka, ale brutálne chrapúnstvo. Takíto ľudia okrádajú nielen svoju banku ale aj daňových poplatníkov, ktorých zákon zaväzuje k ochrane vkladov, z ich daní. Napríklad bankový úradník sľúbi drobnému podnikateľovi poskytnutie úveru. Pokiaľ nedostane úplatok vopred, nechá „vyhniť“ príslušnú žiadosť v zamknutom šuplíku svojho služobného stola. Niet sa kde sťažovať, služobný postup nemožno preskakovať. Často šlo o niekoľko percent z požadovanej výšky úveru, určite viac, ako si zapýtala samotná banka, ako poplatok za poskytnutie úveru.

Práve tento a ďalšie bankové poplatky možno považovať za lopku, zo strany banky. Aktíva z podnikania banky predsa tvoria úroky z istiny poskytnutých úverov. Samotná istina predstavuje pasívum, pokiaľ nie je umiestnená – alokovaná v nejakom projekte, úvere. Zato, že prinášame banke zisk, dovolíme nám láskavo zaplatiť jej vo výške nejakého percenta, z poskytnutej čiastky úveru. Naše banky si dávajú zaplatiť aj zato, že im nosíme vlastné peniaze, na bežné účty. Práve peniaze drobných poplatníkov tvoria tie základné a najpevnejšie fondy bánk, ktoré môžu nám ďalej požičiavať, za poplatok. Dokonca, každé jedno naše euro môžu, podľa bazilejských konvencií, požičať až v desiatich súbežných úveroch. To sa inak kotúľajú bubáčiky.