Nookracia (pochádzajúca z gréckeho nous – rozum a kratos – vláda) je politický systém, v ktorom je moc zverená do rúk vzdelaných ľudí, intelektuálov a vedcov. Ide o vládu rozumu, múdrosti a nadosobného poznania, ktorej cieľom je robiť racionálne a etické rozhodnutia na základe faktov a dlhodobej perspektívy, namiesto podliehania emóciám davu či populizmu. [1, 2, 3]
Tento koncept má hlboké historické korene, no rozvíja sa aj v modernej politickej filozofii:
- Platónova vízia: Prvým veľkým zástancom tohto princípu bol starogrécky filozof Platón, ktorý vo svojom diele Ústava obhajoval myšlienku, že štát by mali viesť tzv. „filozofi-králi“ – ľudia, ktorí prešli dlhoročným výcvikom, majú morálnu integritu a hlboké poznanie pravdy. [1]
- Vladimír Vernadskij a noosféra: V 20. storočí na tento koncept nadviazal vedec Vladimír Vernadskij s pojmom noosféra (sféra ľudského rozumu), pričom nookraciu vnímal ako evolučný krok, kedy ľudské poznanie začne racionálne riadiť rozvoj celej planéty. [1, 2]
- Slovenský kontext: Významný slovenský biológ a filozof Ladislav Kováč navrhol nookraciu nie ako vládu uzatvorenej elity (sofokraciu), ale ako kolektívnu vládu vedeckého poznania, ktoré ľudstvo doteraz dosiahlo. Veda by podľa neho mala aktívne vstupovať do politiky a experti by mali pomáhať posudzovať verejné otázky. [1, 2]
Celá debata | RSS tejto debaty