“Babička sa vezie mestskou dopravou. Sedí na sedačke a nad ňou sa kymáca ožratý, smradľavý, zasratý, zašťatý bezdomovec, keď tu zrazu ho naplo a všetky tie odpadky zo smradľavých kontajnerov, hovná to boli, skôr ako ich zožral, vykydal z tej sprostej papule, rovno na chuderku babičku. Znalkyňa života, kadejakými režimami ostrieľaná, babička sa však ohradí:

Ty sviňa, fuj!”, zhnusene, ale trefne zaprotestovala.

“Já, Ťi sa na seba pozri, sa nehanbíš?!”

Ja viem, klasika. A vy viete, že práve toto sa nám všetkým práve deje?

Vždy to tak bolo, že keď srandisti boli vpredu, národ bol dole a idioti nad ním. Hoci už minuli roky deväťdesiate, dostáva sa nám volebného guľášiku, vygrcaného rovno do ksichtu.

Sa, nehanbíte?

Nuž nie! Však, ani neviete, že by ste sa mali.

Tak Vám treba. Koho ste si zvolili, toho tu máte a aj on sa má. Chudák ten šulin, ten sa k moci vždy dostane, len keď treba vládu zboriť. Nakoniec bude za hrdinu, ale históriu píšu víťazi, tak uvidíme, kto vyhrá.

Dosť bolo.

Hor sa bratia, za rodinu, za vlasť a otčinu!