Prvý krát som nazrel do Kauflandu neďaleko Bourgoin-Jallieu, vo Francúzku, v roku 1994.
Francúzi už vtedy mali obrovskú sieť vlastných supermarketov a dodnes si žiarlivo strážia svoje trhy. S prekvapením som dal na odporúčanie domácich, že nemecké potraviny, hlavne mlieko a mliečne výrobky v Kauflande sú vo vynikajúcej kvalite. Dosť boli na Nemecko, aj celú úniu naštvaní, lebo nové potravinárske normy zrušili množstvo tradičných francúzskych produktov, najmä syrov, ktoré sa vyrábali ručne. Ešte stále boli franky aj marky a sila marky zvýhodňovala ceny nemeckých produktov na francúzskych pultoch. Túto fintu Francúzi boli nútení zbaštiť a Kaufland si obľúbili. Ja som zostal skalným fanúšikom sieti Auchan, ktorá síce bola o niečo drahšia, ale bolo tam všetko, ako dnes v Auparku. V papučiach som doma skočil do auta, nakúpil, najedol sa, stretol sa s priateľmi, obchodnými partnermi, vybavil poštu, pár telefonátov pri káve a suchou nohou zase domov. Jasné, dnes už to nie je žiadna novinka, ale vtedy, pre Slováka to boli Vianoce každý deň. Zarábal som rozprávkové prachy, hoci dnešní ajťáci zarábajú ďaleko viac, na konzum však bolo vrchovato a čo viac si našinec môže priať? Doma vtedy ešte dozvuky embarga, robili z ajťákov asociálnych čudákov. Veľkoobchod s informačnými a komunikačnými technológiami ovládla mafia s bielymi goliermi a skutoční odborníci museli svoje schopnosti zúročovať na západe. Väčšina tam aj zostala, len my romantici sme nevedeli prekonať ten emigrantský šok a stále sme sa vracali a vracali a zvracali.
Vrátim sa ku Kauflandu. Francúzi majú radi čisto. To čo im dnešní prisťahovalci robia, rúca celú ich, tisíce ročnú, to civilizáciu. Ako francúzske, tak aj všetky ostatné obchody, boli veľmi pekné a čisté. Avšak Kaufland, všetky prevyšoval povestnou nemeckou precíznosťou. Vôňa Kauflandu bola jedinečná, ako v hoteli, čím sa významne odlišoval od domácich zariadení. Len čo človek prešiel vzduchom pretlakovaným vchodom, ktorý nedovoľoval vletieť dnu ani holubom, nie to ešte smradu zvonku, myseľ rozžiarila a srdce potešila jemná vôňa alpských pasienkov a lúk.
Ako som sa ja hanbil za naše obchodné domy. Pri návrate z cudziny, už keď som prekračoval hranicu v Bergu, na stromoch, kríkoch, na zemi, ba aj vo vzduchu, uvítací výbor, igelitky ako kŕdle vrán, hrali všetkými farbami vo vetre, za prechádzajúcimi autami. Vystúpiš na posvätnej domácej pôde a na zemi špaky, prach, špina, výkaly od domácich maznáčikov. T-fuj! Odpľujem svoj príspevok na zem, tiež.
„Ná, vitaj Pištik! Pekne papkaj domáci guľášik“, akoby domovina zvolala.
A veru, že zvolala, aj do nemeckého Kauflandu. Kdekoľvek na Slovensku, som prišiel do Kauflandu, už na parkovisku ma vítal smrad od záchodov. No, ešte viac ma šokoval ten bordel v oddelení s ovocím a zeleninou. Nielen na zemi, ale aj v regáloch, zoschnuté a zvrašťavené papriky, uhorky, nahnilé ovocie, predražené.
Neuveriteľné, dnes nielen na Slovensku sa Kaufland navečer mení na klub rotujúcich dôchodcov, nízkokvalifikovaných a marginálnych skupín, v snahe o prispôsobenie sa, pochodujúcich Kauflandom pred záverečnou dookola, vyčkávajúc na večerné zľavy ovocia a zeleniny, ako sliepka na flusanec. Ponižujúce zotročovanie, biedna kvalita, dobrá pre úbohých ľudí. Smutné, ale keď mne koza, nech susedovi dve. Bratia Česi vôbec nie sú na tom lepšie. Ani celkovo, ani v stave miestnych Kauflandov, ba ani v Prahe. Že by za to mohol zase ten Slovák? V každom prípade smrad ľudských exkrementov jednoznačne odlišuje čističku odpadových vôd od wellness a ak na danom mieste nie je čistička, tak to bude Kaufland,. Aj v Čechách. Tak to sme zase zabodovali. Ani v Rusku, takéto niečo nenájdete a to sme poniektorí pamätníci sovietskych verejných hajzľov. No, niet už dnes priestoru pre ďalšie znechucovanie sa.
Marína moja! teda tak sme my
ako tie Božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
…