Všetko tvorstvo na tejto planéte musí celý svoj život vynakladať obrovské úsilie, k prežitiu. Živočíchy sa chcú nažrať, len ľudia chcú prachy.
Predátor loví chorú korisť, človek sa snaží ukoristiť prachy bez práce. Obeťou finančných predátorov, teda vždy budú chudáci, ktorí na svoj skromný zárobok museli vynaložiť najväčšie úsilie. Rovnako ranená zver vynakladá omnoho väčšie úsilie, s omnoho menším efektom, než zdravá. Nie sme prírode až tak vzdialení, ako by sa mohlo zdať.
Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo to vlastne peniaze sú. Financie, chechtáky, prachy, lóve a ja neviem koľko farbistých označení si vyslúžili za tie tisícročia.
Pre jedného nirvánou, pre druhého peklom. Najbohatším je ten, kto dokáže prežiť šťastný život aj bez peňazí. Finančná nezávislosť sa meria časom, ktorý dokážeme prežiť bez ďalších príjmov. Teda neplatí, čím viac ich máme, tým lepšie, hoci na prvý pohľad by sa to tak mohlo zdať. Skôr mi pripomínajú akúsi symboliku, prírodný zákon. Lev nemôže hromadiť kadáver do nekonečna, lebo by mu to zhnilo. Veverička, aj syseľ si však nasyslí na celú zimu. Peniaze sa dajú zhromažďovať, ale na nesprávnej hromade zhnijú, ako ten kadáver alebo ich ukrade iný syseľ. Hodnota peňazí sa neustále mení pod uhlom pohľadu pozorovateľa. Tú istú antilopu vníma levíča úplne inak, než dospelý lev. Pre jedného ohromný prebytok, pre druhého jednohubka. Keby levy lovili len zdravé jedince, ich úspešnosť by bola taká biedna, že čoskoro by vyhladovaní zdochli. Odlovia choré a ranené a hodnota ich budúcej koristi porastie. Jednak sa nepokazí a určite sa rozmnoží. Tak aj peniaze. Pokiaľ sa nehýbu, nemajú aktuálnu hodnotu.
Avšak, peniaze potrebujú technológie pre zabezpečenie svojho obehu. Sú teda výlučne ľudskou záležitosťou, nie sú ani od Boha, ani prírodným fenoménom. Vymysleli ich vraj Feničania, ale kto to poradil im? Poznanie. Nazývali ich aj ľudia mora, pretože ako prví ovládli moreplavbu, prostredníctvom ktorej cestovali, spoznávali iných ľudí, ich sociálne väzby, ich potreby a túžby. Rozdielnosť vývoja v jednotlivých regiónoch dávala tušiť, že to, čo bude hodnotné pre jedného, nemusí zákonite predstavovať rovnakú hodnotu pre druhého. Vlastne, bazálnym princípom, ktorý dal vzniknúť obchodu je získať mierovou cestou to, čo nemáme. Obvykle nie preto aby sme prežili, ale pre naplnenie svojej emócie, túžby. Nikto nezomrie, keď si nekúpi Mercedes, po ktorom túži. No a peniaze len symbolizujú určitú hodnotu, ktorou je pokrytá cena našich emócií, túžob. Je to civilizačný fenomén, ktorý nás núti ničiť prírodu, aj seba samých.
Sami o sebe peniaze nie sú dobré, ani zlé, nevedia od koho pochádzajú. Čierneho Petra má ten, kto sa ocitol na vyprahnutej púšti bez vody rovnako, ako ten, ktorý sa zadĺžil v kasíne. Ide o život, hoci voda na púšti, skutočne môže život zachrániť, zatiaľ čo ďalšia pôžička od úžerníka, môže byť smrteľne nebezpečná.
Ak kasíno, rovnako ako púšť, predstavujú hazard, potom voda, rovnako ako aj peniaze, symbolizuje život. Lenže svet nie je len čiernobiely a väčšina ľudí si zamieňa životné istoty, s istotami napĺňania emócií, túžob svojho ega. Práve tieto emócie spôsobia „stratu ručnej brzdy“, pudu sebazáchovy a zdravého rozumu. V špirále na horizonte udalostí sa človek prepadáva do svojej čiernej diery. Emócie mohutnejú, až nás celkom ochromia. Takže pozor, peniaze a emócie sa spolu nekamarátia.