Slovo, ktoré z nášho slovníka takmer zmizlo. Môže znamenať nielen originalitu a jedinečnosť, no hlavne nezávislosť, a samostatnosť.
Kdeže sa podelo toto írečité slovko?
Nuž tam kdesi, kde sme sa naučili ruky natŕčať, do neba sa sťažovať, kľúčmi štrngať, rebelovať. Najprv sme sa nechali spútať, ako to stádo v košiari. Keď sme zistili, že pastieri ovce vlkom hodili, čo sa stalo? Pastieri sa tiež na predátorov premenili a takto tu bačujú dodnes.
Keď stodola horí, nerozmýšľam, hasím. Samozrejme, ruka v ruke s podpaľačom, udržiavame oheň, reku kým hasiči prídu. Hasiči tu zahasia, tam prikŕmia, hlavne čo oni sľúbia, to zjavne nikto nemôže splniť.
Namiesto potrestania zlých gazdov, či podpaľačov, našli sme ďalších, ku ktorým môžeme ruky vystierať. Pochopiteľne, ešte horších, za súčasnej účasti tých predošlých.
Ani v tomto obraze nie sme nijako výnimoční, ani ojedinelí a rozhodne už vôbec nie svojbytní. Tak načo také nadbytočné slovo? Pre koho by bolo dobré?
Vrchnosť rozhodne nebude podporovať žiadnu samostatnosť, či nezávislosť, kreativitu nebodaj. Akýkoľvek slobodný podnet, vymykajúci sa zo zavedeného normálu, náležite potrestáme a verejne odsúdime, len aby dobre bolo. Nech bedač vie, že nemá čo špekulovať.
Pritom stačilo by tak málo. Spomenúť si na Svätoplukov odkaz a vo svornosti dôjsť ku svojbytnosti.
Tak teda, tak sme my, ako tie hoviadka, Božie!